Terézia Klasová
Gorz, André. Dopis pro D.: příběh jedné lásky.
Z francouzského originálu Lettre à D.: histoire d’un amour přeložila Anna Luňáková.
1. vydání. Praha: Malvern, 2021. 71 stran.
André Gorz, vlastným menom Gerhart Hirsch, bol jedným z najvýznamnejších sociálnych filozofov 20. storočia, teoretik Novej ľavice, novinár, spoluzakladateľ týždenníka Le Nouvel Observateur. Debutoval novelou Le Traître (Zradca, 1958) a vo svojom teoretickom výskume sa spočiatku venoval rozvoju téz vychádzajúcich z raného Marxovho diela, pričom sa sústredil predovšetkým na koncepciu odcudzenia človeka a oslobodenia ľudstva. V jeho prácach sú tiež zreteľné známky vplyvu Frankfurtskej školy. Zaviedol pojem la réforme non réformiste (nereformná reforma), ktorý odkazuje na program zmeny zdôrazňujúci humanistické požiadavky (skutočné potreby ľudí) oproti ekonomickým požiadavkám. Následne došlo u Gorza k obratu k politickej ekológii, a to nielen v súvislosti s chorobou manželky Dorine Kaier. [1]
Z dôvodu intersekcie filozoficko-autobiografického módu textu nie je možné vyhnúť sa biografickej, resp. biograficko-historickej literárnej kritike, ktorú však komplikuje absencia autobiografického materiálu od Dorine Kaier. Ten by potenciálne umožňoval konfrontáciu Gorzovho intímneho, avšak vzhľadom na reflexiu ich vzťahu a absenciu reflexie miery „obety“ Kaier pre Gorzov úspech v pracovnej, filozofickej a literárnej oblasti, problematického textu. V recenzii sa nebudem venovať nachádzaniu paralel, resp. interpretácii „milostného listu“ prizmou Gorzovho filozofického diela s cieľom nezaťažovať text, v ktorom beztak zohráva napriek jeho kontemplatívnemu, konfesívnemu charakteru ľúbostnej prózy veľkú úlohu snaha o prepojenie vývoja Gorzovho diela so vzťahom k jeho manželke, filozofickým rámcom. Nemožno sa však vyhnúť kritike nasledovných aspektov textu: predovšetkým nekladie dôraz na užitočnosť Kaier pre Gorzovo filozofické dielo, nevenuje dostatočnú pozornosť komplexnosti a samostatnosti bytia Kaier a jej subjektivite, zobrazuje chorobu, bolesti a umieranie manželky najmä so zreteľom na Gorzov tým iniciovaný intelektuálny vývoj a nevedecký, resp. pseudovedecký prúd prítomný v jeho kritike „technomedicíny“. V texte tiež absentuje reflexia mocenskej dynamiky ich vzťahu.
Popretá prítomnosť – vzťahovanie sa ku Kaier
Ondřej Macl, ktorý označil list Gorza Kaier za „oslavu trpezlivej a nesebeckej lásky, ktorá ho utvorila a ktorú celý život prehliadal“, uzatvára predslov slovami: Do té doby vnímal své psaní jako projev neexistence, tímto gestem ze sebe však učinil existenciálního milence. Je to však skutočne tak? Gorz spáchal so svojou ťažko chorou partnerkou samovraždu za pomoci smrtiacej injekcie v dome v Aube. Spoločnú samovraždu je však možné interpretovať mnohými spôsobmi, bez redukovania dôvodov, medzi ktoré môže patriť i emocionálna závislosť na partnerke, nesamostatnosť ap., na idealizované, estetizované gesto vyvrcholenia romantickej lásky. Takáto interpretácia nielenže zjednodušuje komplexnosť ich vzťahu, ale tiež potláča perspektívu Kaier, ktorá v útlom Gorzovom texte takmer absentuje. Vzhľadom na charakter jeho adresnosti je otázne, do akej miery môže byť Gorzovou subjektivitou nesprostredkovaná perspektíva Kaier v texte vôbec zahrnutá, nakoľko cielenú pozornosť, smerovanú citlivosť a snahu o jej sprítomnenie aspoň skrz Gorzovu subjektivitu v texte nachádzame len minimálne.
Pri reflexii spoločnej minulosti Gorz až po okamih diagnostiky arachnoiditídy u Kaier vo svojej próze prevažne prehliada komplexnosť, plány, sny či motivácie Dorine Kaier – teda jej plnú ľudskosť, ktorá existuje i v iných kontextoch, mimo ich vzájomného vzťahu. Presvetlené spomienky na spoločné zoznámenie sa, útržky z detstva Kaier, vyzdvihovanie jej estetických kvalít, intenzívnejšej spätosti so životom a priateľskosti striedajú popisy, v ktorých je úloha a perspektíva Kaier tematizovaná výhradne v súvislosti s Gorzovým pracovným a autorským životom. Kaier je predstavená ako krásna mladá žena s veľkým potenciálom a mnohými možnosťami (Gorz zdôrazňuje najmä fakt, že mala viacerých nápadníkov, ktorí boli ochotní si ju vziať, o Kaier ako človeku so snami o akademickom, prípadne pracovnom úspechu, naplnení a sebarealizácii nepremýšľa, naopak prekvapuje svojím obmedzeným vnímaním ženskej roly v spoločnosti). Kaier rozhodnutím uzavrieť manželstvo „v dobrom i zlom“ s Gorzom napĺňa predovšetkým úlohu trpezlivej, nenáročnej partnerky bez frivolných buržoáznych nárokov, ktorá chápe náročnosť spolužitia so spisovateľom/filozofom, rešpektuje špecifické požiadavky písania a diela a svojou praktickosťou, šarmom a jazykovými zručnosťami dokáže Gorza efektívne podporiť v jeho „dennom povolaní“ žurnalistu.
Napriek opakujúcim sa deklamáciám nesmiernej hĺbky a neobyčajnosti ich vzájomného vzťahu však pred čitateľom vyvstáva stereotypný popis „neprítomnej ženy spisovateľa“, ktorý nezachytáva plnosť jej osobnosti či život za hranicami Gorzovho diela. Spätosť popisov Kaier s Gorzovým dielom je natoľko intenzívna, že je takmer nemožné predstaviť si jej osobnosť. Naopak je pomerne jednoduché plne pochopiť význam, ktorý v Gorzovom živote zohrávala. Táto redukcia osoby Kaier na jej emocionálnu a pracovnú užitočnosť pre Gorza je vzhľadom na dobu vzniku diela ešte prekvapivejšia (autor zomrel v roku 2007). Nepohybujeme sa totiž v historickom kontexte, v ktorom by akademické štúdium či samostatná práca boli výsadou iba niekoľkých privilegovaných žien (pre porovnanie možno uviesť vzťah Simone de Beauvoir so Jeanom-Paulom Sartrom, s ktorými Gorz s Kaier udržiavali intenzívny kontakt, alebo Emmy Hennings s Hugom Ballom z prvej polovice 20. storočia).
Gorzovi sa v texte darí o niečo lepšie reflektovať „plnosť“ bytia Kaier až v čase, keď sa dozvedá o jej závažnom neliečiteľnom ochorení. Kaier bola diagnostikovaná rakovina, už predtým trpela arachnoiditídou – doposiaľ neliečiteľným chronickým ochorením sprevádzaným silnou bolesťou, ktoré môže byť spôsobené i podaním kontrastných látok. [2] Prečo je však Gorzov pozornejší prístup k životnej partnerke spätý až s vedomím choroby a blížiacej sa smrti?
Pseudovedecké tendencie a Gorzov environmentalizmus
Ocenenie sily i uvedomenie si krehkosti Kaier či prehodnotenie vlastných priorít v súvislosti s jej ochorením je však čoskoro sprevádzané zjednodušujúcou kritikou „technomedicíny“, nekritickým príklonom k alternatívnym liečebným metódam (homeopatii, „bio“ strave, joge) a odsudzovaním užívania analgetík. Podobná reakcia je nielen pomerne predpokladateľná, ale i pochopiteľná, no vo chvíli, keď sa stáva východiskom pre ďalšie teoretické úvahy a spoločenskú kritiku, prekračuje kontext emocionálnej reakcie na bezprostredné traumatizujúce udalosti – teda utrpenie blízkej osoby, a napriek nepopierateľnému emocionálnemu náboju ju možno kritizovať za argumentačné nedostatky.
Generalizácia na základe osobnej skúsenosti či malého počtu prípadov je chybnou indukciou [3] – napriek osobnej skúsenosti s lekárskym pochybením a vedomiu o výskyte iných podobných prípadov nie je možné vyvodiť (teoretický) záver o nefunkčnosti „západnej medicíny“ a zároveň vyzdvihovať pôsobenie homeopatie, ktorej účinnosť pre akúkoľvek diagnózu doposiaľ nebola vedecky potvrdená. [4] Dokázanie podobného tvrdenia si vyžaduje empirický výskum, osobná skúsenosť nie je ako argument postačujúca. Otázkou však je, do akej miery sú teoretická nedbanlivosť a nevedecké tendencie prítomné i v Gorzovej politickej ekológii a či možno hovoriť o metodologických nedostatkoch, alebo ide skôr o vedomé stanovisko a cielený prístup k empiricky testovateľnej realite. V kontexte tejto recenzie je však táto otázka bez analýzy Gorzovho filozofického diela adekvátne nezodpovedateľná.
Hranica medzi verejným a súkromným
Oscilácia medzi verejným a súkromným, subjektívnym prežívaním a všeobecne platnými tézami sa v texte opakovane vynára na niekoľkých úrovniach. Jednou z nich je rozhodnutie publikovať list adresovaný umierajúcej žene ešte počas jej života. Viedlo k nemu Gorza uvedomenie si, že manželke sa od neho dostávalo málo ocenenia (v texte sa opakovane vracia k pasážam zo svojich kníh, v ktorých sa ku Kaier nezachoval správne – napr. ju zobrazil ako na ňom emocionálne závislú, nesamostatnú či bez priateľov, hoci neskôr priznáva, že sa v tejto pozícii nachádzal skôr on sám), a snaha aspoň takto desaťročia prehliadania prítomnosti odčiniť? Alebo si bol Gorz vedomý „tržného“ potenciálu útlej knihy (ktorá sa stala jedným z jeho najznámejších a najpredávanejších textov)? Aké asi bolo či mohlo byť stanovisko Kaier k autorskému gestu, spojenému so zásahom do jej súkromia, a to v zraniteľnom období pokročilého štádia nevyliečiteľnej choroby, a mala vôbec možnosť publikáciu odmietnuť? Stáva sa milostný list umierajúcej manželke po zverejnení presvedčivejším alebo ide viac o kontextualizáciu, ukázanie pevnejšieho prepojenia Gorzovho súkromného, ľúbostného života s jeho dielom – než o vyjadrenie lásky ku Kaier? Podarilo sa Gorzovi milostným listom „humanizovať seba“ ako postavu filozofa a autora poukázaním na spätosť jeho teoretického diela s jeho osobným životom a vzťahom k manželke? Mohlo ísť i o snahu „odčiniť“ niektoré „literárne“ prehrešky voči jej osobe? Bolo romantické gesto naplnené?
Napriek popularite, prevažne pozitívnym reakciám a idylizujúcemu romantickému ladeniu textu je naratív problematickým zjednodušením, ktoré prehliada vzájomnú mocenskú dynamiku a vzhľadom na dobový kontext aj pracovné a akademické možnosti Kaier (ako mladej ženy) i jej plnú, komplexnú prítomnosť ako „Ty“ vo vzťahu s druhým. Prekvapivý je nielen kontrast implicitných hodnôt diela, ktoré má byť spečatením jeho veľkej, hlbokej romantickej lásky ku Kaier s ideologickým reliéfom jeho filozofickej tvorby, ale i Gorzov nezáujem o reflexiu problematiky nedocenenej „ženskej práce“, ktorá mu umožňovala venovať nezanedbateľný čas práci a tvorbe na osobnej úrovni.
Poznámky:
1. Gorzovu politickú ekológiu ďalej tematizujú napr.: Engler, Mark a Paul Engler. „André Gorz’s Non-Reformist Reforms Show How We Can Transform the World Today“. Jacobinmag.com 22. júl 2021. http://jacobinmag.com/2021/07/andre-gorz-non-reformist-reforms-revolution-political-theory. Prístup 17. mája 2022. — Gollain, Francoise. „Questioning the Centrality of Work with André Gorz“. Green European Journal 17. máj 2018. http://www.greeneuropeanjournal.eu/questioning-the-centrality-of-work-with-andre-gorz/. — Sitas, Ari. „Andre Gorz — RIP | MR Online“. Mronline.org 26. september 2007. http://mronline.org/2007/09/26/andre-gorz-rip/. Prístup 17. mája 2022. [Zpět]
2. Konkrétne u Kaier bola arachnoiditída (ktorú spôsobuje zápal arachnoidy – membrány obklopujúcej nervy miech) vyvolaná podaním lipiodolu (etiodizovaného oleja pozostávajúceho z jódu zmiešaného z etylesterov alebo mastných kyselín makového oleja). Definíciu čerpám z: „Arachnoiditis, National Institute of Neurological Disorders and Stroke“. Www.ninds.nih.gov. http://www.ninds.nih.gov/health-information/disorders/arachnoiditis. Prístup 17. mája 2022. [Zpět]
3. Hansen, Hans. „Fallacies“. The Stanford Encyclopedia of Philosophy 2020. http://plato.stanford.edu/archives/sum2020/entries/fallacies/. [Zpět]
4. Grams, Natalie. „Homeopathy—where is the science? A current inventory on a pre-scientific artifact“. EMBO reports 20,3 (2019). http://www.embopress.org/doi/full/10.15252/embr.201947761. [Zpět]